Boxer

História
Boxer je pôvodom vojnový a bojový pes. Až do polovice 19. storočia sa chov boxerov neoddeľoval od chovu dogy. Tieto dve plemená majú totiž rovnakých predkov. Boli nimi býkohryzovia, ktorý boli známi až do začiatku 19. storočia. Boli známe dva typy, a to veľký "gdanský býkohryz" a malý "brabantský býkohryz". Predchodcom boxera je teda menší "býkohryz brabantský", ktorý sa vyvinul behom 16. a 17. storočia z veľkého býkohryza. Tieto psy boli používaný k loveniu a štvaniu zveri, ale taktiež pre boj z medveďmi a býkmi. V druhej polovici 19. storočia sa už býkohryzovia k loveniu príliš nepoužívali, slúžili skôr ako sprievodcovia obchodníkov s dobytkom. Zo záznamu vyplýva, že svojím podielom do rodokmeňu boxera prispel anglický mastif, a na začiatku chovu sa taktiež objavil vplyv anglického buldoga. Rozpory medzi chovateľmi o tom, ako má tento pes vlastne vyzerať, trvali veľmi dlho. Úspešný vývoj začal až v roku 1910, kedy bol založený Boxer-Klub so sídlom v Mníchove, ktorý existuje dodnes. Obraz tohoto plemena sa zmenil v krátkej dobe pomocou prísnej selekcie a najužšej príbuzenskej plemenitby. Prvý štandard z roku 1905, ktorý pripúšťal všetky farby a uvádzal výšku psa 50 cm, padol v roku 1920, kedy bola vyradená biela a čierna farba. Ako plemeno bol boxer uznaný v roku 1925 a je dodnes obľúbeným psom, a to nie len v Nemecku.
Povaha
Boxer je kľudný, sebavedomý a vyrovnaný pes. Je odvážny a ostražitý, je však aj priateľský a hravý. Je inteligentný a dobre učenlivý. Za vadu v povahe je považované, pokiaľ je pes agresívny, záľudný alebo zbabelý.
Pohyb
Toto plemeno je veľmi náročné na pohyb. K udržaní kondície je vhodné zúčastňovať sa s ním niektorého zo psích športov. Každodenné dlhé vychádzky sú nutnosťou. K spokojnosti tento pes potrebuje taktiež voľný výbeh v prírode.